Na slovíčko s Ferom Debnárom

Dnes si vyspovedám Františka Debnára. Človeka, ktorý prežil najdlhšie obdobie svojho života na Liptove. Osobnosť, ktorá dodala nádej, či pomocnú ruku už nejednému aktívnemu jazdcovi jazdiacemu v disciplíne Rally až po súčasnosť. Aktívny tvorca seriálu, jazdec, organizátor, riaditeľ pretekov, či množstvo iných superlatívov môžeme pripísať práve tejto osobnosti.

Pre začiatok možno fádna otázka. Kedy a kde vôbec sa v tebe objavila chuť súťažiť?

Úplne prvý kontakt s motorizmom som mal ešte vo svojej ranej  mladosti, v rokoch 1972-74 v Žarnovici, kde som chodil na Gymnázium. Otec jedného z mojich vtedajších spolužiakov bol aktívny funkcionár plochodrážneho oddielu AMK Preglejka Žarnovica. Tak sme strávili veľa času na štadióne a v depe medzi motorkami, dokonca aj prvé nesmelé „prevezenie sa“ na pretekárskom špeciály.

Povedzme si na rovinu Ferko, máš svoj vek. Prešiel si už rôznymi životnými etapami a aj kategóriami vozidiel, či rôznych šampionátov. Máš bohaté skúsenosti v tomto smere. Čo ti teda najviac učarovalo z minulosti až po súčasnosť?

Po nástupe na vysokú školu do Brna som sa v roku 1978 na „nátlak“ ďalšieho spolužiaka zúčastnil úplne prvého automobilového športového podujatia, náborového preteku v BOAS (Branno orientačných automobilových súťaží), ktorý vtedy organizoval výborný Boas-ák p. Strmiska.  Samozrejme, nebol podstatný výsledok, ale účasť, ktorá vlastne začala ovplyvňovať moju ďalšiu „orientáciu“ po vôni benzínu. Totiž v minulosti bola účasť v BOASkách podmienkou vstupu do sveta rally v Československu. V Liptovskom Mikuláši som sa potom dostal do mimoriadne aktívnej partie Zväzarmovských motoristov, ktorí sa realizovali v BOAS, či BOMS (Branno orientačných motoristických súťaží na motocykloch). Táto partia každý rok usporiadala nejaké motoristické podujatie. Tak som sa aj ja zapojil do tejto práce ako usporiadateľ na trati, ale už aj ako účastník – navigátor prvých „serióznych“ súťaží. Začali sme okresným preborom, a postupne sme sa spoločne s Jankom Chovanom (už je v nebíčku) prepracovali až do Majstrovstiev SSR. Pretože Janko bol v tom čase mimoriadne pracovne vyťažený, postupne som prešiel ku svojmu švagrovi Petrovi Oslancovi zo Žiaru nad Hronom. Spolu s ním sa nám podarilo dvakrát vybojovať titul Majstrov SSR a následne sa aj zúčastňovať (vybojovali sme si právo účasti) aj Majstrovstiev ČSSR. Po tejto etape sa mi ešte raz podarilo vybojovať titul Majster SSR spoločne s Liborom Slavkovským z Kežmarku. BOAS-ky sa postupne premenovali na AOS-ky. Ale táto športová motoristická aktivita začala postupne „upadať“  (ale toto asi nie je to správne slovo) a pomaličky sa začal vytrácať záujem nových mladých posádok o tento šport.

Po nejakom čase SAMŠ začal organizovať súťaže v automobilových slalomoch, tak som sa aj ja začal tomuto venovať. Začínal som s vozidlom Daewo Nexia, neskoršie som si zaobstaral výkonný Fiat UNO 1,4ie Turbo a v ňom som sa začal „realizovať“. A dostavili sa aj úspechy, dvakrát sa mi podarilo vybojovať titul Vicemajster zóny strednej Európy. Neskoršie som k tomuto slalomu priviedol aj svoju dcéru, Michaelu. No postupne, ako sa „objavil“ seriál MRC začali sme s Miškou aktívne jazdiť aj tieto podujatia. A zistil som, že toto je práve to, čo mi najviac učarovalo a zostal som pri tomto športe. Zaobstaral som si prvého Swifta 1,3 GTi a spolu s Miškou sme jazdili aj niekoľko sezón SRP v rámci SAMŠ-u.

Posádka Debnár – Volák, Rally Prešov 2014

Verejnosť si ťa obzvlášť spája ako aktívneho jazdca na vozidle Suzuki Swift GTi MK2, práve toto vozidlo ti umožnilo verne štartovať niekoľko sezón v desiatkach podujatí nielen v rámci profesionálnej rally, no aj v seriáli MinirallyCup-u. Dovolím si však zároveň tvrdiť, tvoje ruky za horúcim volantom už vídavať oveľa menej. Môžem povedať, že si si v tomto smere splnil všetko želané?

Skutočne, za posledné 4 roky som sa za volantom Swifta objavil oficiálne iba jediný raz, pred jeden a pol rokom pri MRC Hnúšťa, ako predjazdec. Dôvod bol veľmi jednoduchý, a síce moje predchádzajúce vážne zdravotné problémy, ktoré našťastie lekári dali na „poriadok“. A samozrejme aj tú účasť ako predjazdec som vopred prekonzultoval  s mojim lekárom. Verím, že sa ešte za volant posadím a rád si nasadím prilbu, ale už iba „pre radosť“, nie v boji o body. Aj v čase, kedy som nemohol jazdiť a Swift stál na „kozách“, som sa o neho aj trochu „staral“ , aby bol stále „pojazdný“.  🙂   Toto auto splnilo všetky moje predstavy a ani neuvažujem, že by som ho vymenil za niečo ostrejšie. Veď v maďarskom Egri v rámci SRP sa nám spolu s Tonkom Volákom podarilo vybojovať druhé miesto absolútne a za nami zostali aj silnejšie vozy.

Posádka Debnár – Volák, Vredestein Miskolc Rally 2014

Ešte sa však vrátim do „nedávnej minulosti“. Písal sa rok 2016. Pamätám sa na deň, alebo presnejšie v horúci piatkový večer, kedy som ťa náhodne stretol v jazdeckom overale na podujatí Star Rally Barum Rally Zlín. Práve naši českí susedia, profesionálni organizátori Európskeho šampionátu spestrili ich podujatie Czech Rally Zlín 2016 možnosťou štartovať legendárnym vozidlám. Čo v tvojom prípade si v plnej miere spĺňal. Predpokladám, že vrchol tvojich snov si si splnil práve v Zlíne?

Presne tak, toto bolo splnenie mojich snov a musím pripomenúť, že aj k tomuto som bol „dotlačený“, tentoraz Štefanom Vancíkom. Práve on bol iniciátorom mojej účasti v Zlíne a každý, kto mal možnosť sa tam prísť pozrieť ako divák vie, že účasť na takomto vrcholnom podujatí je niečo úžasné. Veď si predstavte, že v piatok večer popri mestskom okruhu sa tlačí a skanduje cca 40 tisíc divákov! A všetci fandia nielen vozidlám triedy R5, ale aj historikom a legendám… Mojim spolujazdcom bol opäť Tonko Volák, s ktorým sme si v aute skutočne „sadli“… a v sobotu nás čakalo 5 prekrásnych a veľmi náročných „majstrovských“ rýchlostných skúšok, veď len náš Rozpis mal takmer  80 strán formátu A4…  dúfam, že keď sa situácia ohľadom corony upokojí a v Zlíne sa uskutoční „Barumka“, sa ešte raz zúčastním tohto „sviatku“.

Plne súhlasím s Ferkom. “Zlínska Barumka” je v skutku obrovský zážitok a pomenovať toto podujatie “sviatkom” je skutočne trefné. Každoročne viac než 200 štartujúcich posádok na tomto podujatí je organizačne veľmi náročne. Vidieť pri trati Európsku špičku, či profesionálov nášho štátu, prípadne posádky z ČR v kombinácii s možnosťou štartujúcich legendárnych vozidiel je naozaj zážitok po celý život. Pre zaujímavosť a možno inšpiráciu našich čitateľov a fanúšikov. Najbližší ročník, pokiaľ to umožní aktuálna pandemická situácia, organizátori Zlínskej Barum Rally majú pred sebou “na krku” jubilejný 50. ročník! Je teda veľmi pravdepodobné, že práve toto jubileum organizátori neponechajú nič na náhodu a spoločne tak zažijeme zaručene nezabudnuteľný životný okamih!

V úvode nášho rozhovoru som spomenul aj tvoju vášeň pre organizáciu podujatí. Trúfam si odhadnúť, seriál Minirally Cup-u uzrelo svetlo sveta na prelome v rokoch 2008 – 2009, pod taktovkou Ivana Tököliho, ktorý je zároveň zakladateľom tohto seriálu. Jeho snahou bolo priblížiť atmosféru nadšencom rally a amatérskym posádkam a v neposlednom rade vychutnať si pocit rýchlej a bezpečnej jazdy na uzatvorenej trati. Ako si ty v tom čase registroval počiatok niečoho nového v tomto športe?

Už vyššie som spomínal aj my s Miškou sme sa aktívne zúčastňovali tohto amatérskeho seriálu. Ivan Tököli so svojimi kamarátmi založili tento seriál, čo bol mimoriadne dôležitý krok pre množstvo mladých motoristických nadšencov, aby sa mohli za relatívne lacný peniaz „vyblázniť“ na bezpečných, uzatvorených tratiach. Toto bolo niečo úplne nové! Veď počet účastníkov neraz presahoval aj 60 posádok. Pod Ivanovým vedením seriál postupne napredoval. V tom čase som začal s organizovaním MRC Liptov, v tomto mi mimoriadne veľa pomohol vtedajší starosta obce Jakubovany pán Dušan Žiaran. Postupne sme sa prepracovali až k desiatim ročníkom tohto podujatia. Pokiaľ  viem, odozvy a ohlasy jazdcov na toto podujatie boli vždy veľmi pozitívne.

Posádka Debnár – Volák, Autoshow Slovakiaring 2014

Od toho času naberalo MRC na plných obrátkach. Rýchlo si tak MRC seriál získal nemalú skupinku nadšencov a fanúšikov z rôznych kútoch našej republiky. Pravidlá a bezpečnosť však neboli natoľko „vycibrené“ ako sú tie aktuálne. Práve vstupom tvojej osobnosti na „vrch stola“ tohoto seriálu nastali nemalé zmeny, obzvlášť týkajúc sa bezpečnosti, ktorá je pochopiteľne prvoradá. Ako vnímaš svoje začiatky pod tvojou taktovkou a aké boli tvoje priority, aby bolo MRC skutočne atraktívne a funkčné aj na ďalšie roky?

Ako som už spomenul, seriál MRC pod vedením Ivana s priateľmi neustále napredoval. Veď začínalo sa aj na parkoviskách pomedzi kuželky, postupne sa prechádzalo na uzatvorené cesty. Po niekoľkých rokoch vedenia MRC sa Ivan Tököli rozhodol, že končí z dôvodu jeho veľkej pracovnej vyťaženosti. Následne na stretnutí usporiadateľov podujatí MRC ma ostatní zvolili za nového riaditeľa celého seriálu. Tak som sa do toho pustil, avšak bol som si vedomý toho, že bude treba viac zvýšiť nároky na bezpečnosť, či už posádok, alebo aj samotných podujatí. Jazdci neustále volali po rýchlejších a „naozajstných rally“ tratiach. Ale s touto požiadavkou však nastala aj požiadavka na rázne zvýšenie ich bezpečnosti. Postupne som prepracoval a doplnil všetky predpisy pre seriál MRC tak, aby hlavne Bezpečnostné predpisy vychádzali z medzinárodne uznávaných FIA predpisov. Dovtedy sa jazdilo na sériových vozidlách bez rámov, či športových sedačiek a pásov. Tak som rok vopred avizoval všetkým účastníkom, že rámy, kombinézy, prilby budú od ďalšej sezóny povinnou výbavou posádky. To boli potom na internete „duchaplné“ komentáre a nadávky, že MRC zanikne, nikto na to nebude mať peniaze, atď… a na jar sa zaregistrovalo viac ako 50 posádok už aj s touto výbavou, pretože všetci pochopili, že tie bezpečnostné prvky neboli určené pre mňa, ako riaditeľa, ale predovšetkým pre ich vlastnú bezpečnosť! V posledných rokoch sme mali vždy viac ako 70 posádok. Čo ma teší, že o MRC majú veľký záujem aj jazdci jazdiaci MSR v rally, častokrát aj na vozidlách triedy R5, či Fabia WRC, Volkswagen Polo Proto a iné, v rámci ich prípravy na veľký majstrák.

Aby MRC mohlo pre budúcnosť ďalej napredovať, pred troma rokmi som zaslal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o registráciu Občianskeho združenia MRC, vypracoval som k tomu aj potrebné Stanovy o.z. a od dňa registrácie fungujeme úplne „legálne“ v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky. Takže teraz už nikto nemôže na naše podujatia nazerať, ako na „pirátske“, alebo nelegálne, či „smetiskové“. Dlho mi bude rezonovať výrok jedného JUDr., (nebudem ho menovať) ktorý sa angažoval v nedávnej minulosti v slovenskej rally, že „všetky amatérske podujatia musíme zakázať“……..  k tomuto určite netreba žiaden ďalší komentár.

MRC má aj svoju webovú stránku, kde sú všetky informácie a aktuality  a dokonca aj videá z jednotlivých podujatí seriálu MRC za posledné roky. Nadviazali sme výbornú spoluprácu s Ladislavom Wagnerom, ktorý sa prostredníctvom jeho MRCmedia stará o skvelú propagáciu činnosti nášho občianskeho združenia a jednotlivých usporiadateľov na verejnosti. Dokonca spoločne s Majom Jurečkom komunikoval s predstaviteľmi satelitného športového kanálu SPORT5 možnosti spolupráce a dohodli aj odvysielanie týchto relácií na uvedenej stanici.

Musím v tejto situácii spomenúť aj Petra Hasaja (hassomotorsport) a jeho veľkú partiu traťových komisárov, bez ktorých by nebolo možné usporiadať a zabezpečiť žiadne podujatie. Do MRC som zaviedol aj stáleho technického komisára MRC, Ľudovíta Verebesa, ktorý zodpovedne kontroluje a preberá vozidlá do každej súťaže. Skutočnosťou je, že ako občianske združenie nemáme žiadne dotácie od štátu, fungujeme len na príjmoch z členských príspevkov jednotlivých posádok a usporiadateľov podujatí. V tejto súvislosti však sa patrí poďakovať pánom Robertovi Čechovi, ale hlavne pánovi Jánovi Liptákovi, ktorí podporili naše občianske združenie aj finančne, lebo oni si uvedomujú, že práve MRC vychováva a pripravuje nové posádky, ktoré v posledných rokoch vstúpili do vyšších, oficiálnych úrovní slovenskej rally, či už SRP, alebo MSR.

Aj keď už bolo vyššie písané… Bolo by hriechom nespomenúť aj tvoju dcéru Michaelu. V tvojich počiatkoch Swift slúžil verne nielen tebe, ale aj Michaele. Je samozrejmé, že získala dostatočné základy a predpoklady k tomu, aby pokračovala v tvojich šľapajach. Ako vnímaš rodinné spojenie otca a dcéry vo svete motoršportu? Dostala od teba právoplatné zvolenie? 🙂

Samozrejme, hneď od začiatku, ako dostala vodičský preukaz, som bol rád, že ani jej benzín nesmrdí, ale vonia. Vytváral som podmienky na to, aby sa mohla tomuto „koníčku“ venovať, a bol som hrdý na to, že práve ona, ako jedna z mála žien si dokázala sadnúť za volant súťažného auta. Dnes mi už pripadá veľmi úsmevné, ako som ju v začiatkoch učil prejazdy zákrutami, že: „moja čiara, tvoja čiara“. A keď sa už „osamostatnila“ stále som ju sledoval, či už priamo svojou prítomnosťou pri podujatiach, alebo aspoň cez internet.

Spočiatku si pôsobil po boku Michaely ako spolujazdec. Až v roku 2012 si svoje miesto zveril Nike Zemanovej, ktorú následne ku koncu sezóny 2016 vystriedala Lucka Laurincová, s ktorou spolupracuje dodnes. Ako hodnotíš roky, ktoré strávila Michaela za volantom, vidíš v nej svoju „rallypodobu“?

Miška nielenže naplnila moju, ako si to nazval „rallypodobu“, ale výkonmi je už niekde inde, ako ja. A mne neostáva nič iné, ako byť hrdý na to, kam sa mi ju podarilo dostať. Veď aby rally súťaže jazdila čisto ženská posádka je niečo veľmi výnimočné. Tak to predvádzali spolu s Nikou Zemanovou, alebo neskoršie s Luckou Laurincovou. Posledné dve sezóny jazdili v Čechách seriál Rallysprint a aj tam si vydobyli uznanie a úctu svojimi výkonmi. Dlho mi ostane v pamäti, ako večer pri predstavovaní posádok na rampe v maďarskom Egri pred pár rokmi v daždi partia asi šiestich mladých relly fanúšikov preskočila zábrany, prinútili posádku zastaviť vozidlo hneď za rampou a pokľakli na mokrý asfalt a takto im vzdali úctu a uznanie.

Nechcem otvárať do veľkej miery debatu o aktuálnej situácii týkajúc sa pandémie, ktorá nepriaznivo zasiahla do všetkých odvetví a aj samozrejme motoršportu. Avšak ku koncu nášho rozhovoru ťa prosím o tvoj postoj, resp. nestranný názor nakoľko máš bohaté organizačné skúsenosti, do akej miery môže zasiahnuť a ovplyvniť v aktuálnom roku všetky podujatia amatérskych závodov.

Nuž, je naozaj faktom, že táto pandémia zásadne ovplyvnila aj motoršport. Momentálne nie je možné usporiadať „normálne“ rally podujatie, nakoľko to ÚVZ na základe rozhodnutie vlády nevydá na to súhlas. Neostáva nám všetkým nič iné, iba dúfať, že táto nepriaznivá situácia sa v čo najkratšom čase zlepší. Predbežne som sa stretol s potencionálnymi záujemcami o usporiadanie podujatia MRC pre rok 2021  a keby nebolo tejto pandémie, tak kalendár by bol veľmi zaujímavý. Takto musíme iba čakať… a veriť, že sa bude dať odjazdiť aspoň niečo, veď všetkých už „svrbia dlane“.

Moje otázky pre tentokrát sú na konci. Ferka poznám už roky … on mňa menej 🙂 Týmto rozhovorom, ktorý ste práve prečítali a dostali ste sa až ku koncu ja sám uznávam, že prezradil možno aj viac než som očakával. O to viac ma teší, že s osobnosťou, ako je František Debnár, je vždy o čom rozprávať, a to nielen o Rally.

Úprimne ďakujem, a verím že najbližší rozhovor už bude priamo v teréne počas súťaže.

Autor článku: Rastislav Babuša

Foto: Race.sk, Jakub Rovný, eWRC.cz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *